Prečo malé skupinky?

Zbory používajú rôzne názvy pre malé skupiny — domáce skupinky, modlitebné skupinky. Používajú tiež rôzne modely, množstvo stratégií na nadväzovanie kontaktov, rôzne plány pre asimiláciu a špecifické vízie a ciele cirkvi pre ich službu skupiniek. Všetci sa však zhodnú na tom, že malé skupinky sú prostriedkom k dosiahnutiu cieľa, nie cieľom samým osebe. Malé skupinky existujú ako spôsob, ako sa ľudia môžu zapojiť do biblického spoločenstva, ktoré im pomáha podobať sa Ježišovi v každej oblasti ich života. Nasleduje niekoľko kľúčových biblických základov, cieľov služby a výhod malých skupín. 

Biblické základy pre malé skupinky

Boh sám je spoločenstvom troch osôb v jednej — Otec, Syn a Duch Svätý –, ktoré existujú v dokonalej jednote. Nie je teda prekvapujúce, že Boh nás od začiatku stvoril tak, aby sme boli vo vzájomnom spoločenstve. V 1. M 2:18 sa píše: „Nie je dobré človeku byť osamote.“ Tento úryvok sa často používa v súvislosti s manželstvom, ale hovorí aj o našej základnej potrebe spájať sa s ostatnými ľuďmi v spoločenstve. Na tomto výroku je pozoruhodné, že ho Boh vyslovuje ešte pred pádom človeka. Ešte neexistuje hriech a neposlušnosť; človek je v dokonalej intimite s Bohom. A predsa Boh vyhlasuje, že človek je sám a že to nie je dobré. Dr. Gilbert Bilezikian zdôrazňuje:

Spoločenstvo je hlboko zakorenené v Božej prirodzenosti. Vyplýva z toho, kým je Boh. Pretože On je spoločenstvo, vytvára spoločenstvo. Je to jeho dar seba samého ľuďom. Preto vytváranie spoločenstva nemožno považovať za dobrovoľné rozhodnutie kresťanov. Je to presvedčivá a neodvolateľná nevyhnutnosť, záväzný Boží mandát pre všetkých veriacich v každom čase.

Keď Ježiš začal svoju službu, povolal dvanásť učeníkov, aby boli jeho hlavným spoločenstvom, čo sa týka vzťahov a služby. Potreboval Ježiš túto rôznorodú skupinu, aby mu pomáhala? Ani nie. Ale Ježiš sa rozhodol milovať ich, učiť ich a vlievať sa do vzťahov s nimi, čím vytvoril prvú „malú skupinku.“

Apoštoli pokračovali v Ježišovom vzore a vytvorili spoločenstvo veriacich, ktorí milovali Boha a seba navzájom. Napriek neuveriteľnému prenasledovaniu a napriek všetkému táto skupina Ježišových nasledovníkov založila malé spoločenstvá (t. j. cirkev), ktoré hlásali evanjelium a navždy zmenili svet.

Účel malých skupín

Keď sa pozrieme na ranú cirkev, dostaneme obraz malých spoločenstiev ľudí, ktorí spoločne nasledovali Ježiša. Kniha Skutkov apoštolov, najmä Sk 2:42–47 nám poskytuje skvelý obraz prvotnej cirkvi a zložiek biblického spoločenstva, ktoré zahŕňalo „jednomyseľné zotrvávanie v chráme“ a „lámanie chleba po domoch.“

Títo veriaci sa zapájali do spoločného života prostredníctvom vyučovania, priateľstva, spoločenstva, modlitby, zázrakov, radikálnej štedrosti a spoločného uctievania. Spoločne trávili čas jedením, učením, oslavami, ohlasovaním dobrej zvesti a vzájomnou podporou. Okrem toho viac ako 50 veršov „jeden druhého“ v Novom zákone konkretizuje ďalšie aspekty tohto spoločenstva. Bolo to napríklad miesto, kde ľudia milovali, odpúšťali, slúžili, niesli svoje bremená, povzbudzovali, napomínali, modlili sa, hovorili pravdu v láske, vyznávali hriechy a zaobchádzali s druhými ako s cennými údmi jedného tela.

Boh nikdy nechcel, aby sme žili kresťanský život osamote. Ako môžeme aplikovať tieto odkazy „jeden druhého,“ ak nie sme vo vzájomných, úmyselných, blízkych vzťahoch? Boh nás nevolá k láske abstraktným alebo povrchným spôsobom, ale hlbokým, transformujúcim spôsobom tvárou v tvár — čo je ťažké a nevyhnutne chaotické.

V našej modernej kultúre sa malé skupiny často považujú len za program alebo službu spoločenstva v rámci cirkvi. Pre novozmluvnú cirkev to však bol spôsob života, ktorý zahŕňal všetky oblasti ich života. Ich vzájomné vzťahy boli rozhodujúce pre nasledovanie Ježiša, ich rast v Kristovi a svedectvo o dobrej správe. Bolo by nemožné zažiť biblické spoločenstvo bez duchovne významných, zámerných vzťahov s inými veriacimi. Vzťahové štruktúry, ako sú malé skupinky, sú preto neoddeliteľnou súčasťou „bytia“ cirkvi a nielen „tvorenia“ cirkvi.

Zmena charakteru sa najlepšie deje v kontexte komunity

Konzumná mentalita, ktorá sa v našej kultúre rozmohla, prenikla do nášho chápania spoločenstva. Zameriavame sa skôr na to, čo získame z cirkvi alebo malej skupiny, než na to, čo Boh urobí v nás a cez nás vďaka našim vzťahom v spoločenstve. Potrebujeme jeden druhého, aby sme mohli spoznať pravdu o tom, kto sme, kto je Boh a ako môžeme žiť vo svetle týchto právd. Podobne ako železo ostrí železo, aj vzťahy, ktoré vytvárame v rámci našich malých spoločenstiev, sa môžu stať nástrojom, ktorý Boh použije pri premene nášho charakteru. Dr. Bilezikian píše:

Práve v malých skupinkách sa ľudia môžu zblížiť natoľko, aby sa navzájom poznali, aby sa o seba zaujímali a počúvali sa, aby sa podporovali, aby sa zverovali a vyznávali, aby odpúšťali a aby im bolo odpustené, aby sa spolu smiali a plakali, aby boli zodpovední jeden voči druhému, aby sa navzájom strážili a aby spolu rástli. Osobný rast sa nedeje izolovane. Je výsledkom interaktívnych vzťahov. Malé skupinky sú Božím darom na podporu zmien charakteru a duchovného rastu.

Žijeme v čoraz viac rozpoltenom a nesúdržnom svete. Hoci sociálne médiá a iné technológie spôsobili, že náš svet je zdanlivo prepojenejší, ľudia majú menej skutočných priateľov ako kedykoľvek predtým. Je to strašidelné a desivé dovoliť druhým, aby nás spoznali alebo investovať do poznania niekoho iného na hlbokej úrovni. Je oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie zostať na povrchu. Keď však podstúpime riziko byť autentickí s malou skupinou ľudí, môžeme zažiť Božiu milosť a lásku, ktorá prichádza cez druhých, čo vedie k slobode a premene.

John Ortberg píše: „Boh si používa ľudí, aby ich formoval. Preto to, čo sa deje medzi vami a druhým človekom, nikdy nie je len interakcia medzi ľuďmi — Duch túži mocne pôsobiť pri každom stretnutí.“ Cieľom malých skupín je teda vytvárať prostredie, v ktorom môžu prekvitať životodarné skúsenosti poháňané Duchom. Hoci typ skupiny alebo štúdia môže pomôcť podporiť pozitívne prostredie, skutočné veci, ktoré podporujú zdravé prostredie pre rozkvet, sú modlitba, podpora, služba, spoveď, uctievanie, zodpovednosť, riešenie konfliktov, spoločenské stretnutia a jednoducho spoločný život. Bez ohľadu na konkrétne usmernenia, ktoré môže mať zbor v rámci svojej služby malých skupín, jej cieľom je v konečnom dôsledku pomôcť ľuďom zapojiť sa do vzťahov, ktoré im pomôžu pripodobniť sa Kristovi. Venujte čas budovaniu prostredia, ktoré umožňuje rozkvet skutočných vzťahov.

Malé skupinky majú poslanie, ktoré ich presahuje

Veľké poverenie v Matúšovi 28:19–20 nariaďuje, že každý Kristov nasledovník má poslanie: „… choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy.“ Ježiš dal tento pokyn všetkým svojim nasledovníkom, tak ako jednotlivcom, aj Kristovmu telu. My, ako malá skupina a ako zbor, vydávame spoločné svedectvo o dobrej zvesti Ježiša Krista.

Jeden z Ježišových posledných pokynov učeníkom sa nachádza v Jánovi 13:34–35: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Všimnite si, že Ježiš nepovedal, že ľudia spoznajú, že sme kresťania podľa toho, koľko kostolov postavíme, koľko biblických štúdií absolvujeme, koľko modlitieb odriekame alebo koľko ľudí príde do nášho zboru. Lakmusový papierik je jasný: ľudia spoznajú, že sme Kristovi nasledovníci, keď sa budeme navzájom milovať tak, ako to robí Ježiš.

Teológ Francis Schaeffer tvrdil: „Náš vzájomný vzťah je kritériom, podľa ktorého svet posudzuje, či je naše posolstvo pravdivé — kresťanské spoločenstvo je záverečnou apologetikou.“ Naši neveriaci priatelia, rodina, spolupracovníci a susedia nás pozorujú a rozhodujú o platnosti evanjeliového posolstva. Potrebujeme, aby nám ostatní pomáhali žiť životom hodným Božieho povolania, aby ľudia videli moc Božej lásky v nás a cez nás.

V konečnom dôsledku sú malé skupiny spôsobom, ako napĺňať náš zámer, či už ako jednotlivci, alebo ako kolektívna skupina veriacich — byť cirkvou. Máme spoločný základ viery a Boh nás povolal, aby sme žili dôsledky tejto viery vo vzťahovom spoločenstve, v kontexte, ktorý nazývame malá skupina.