Či aj rozumieš, čo čítaš?

Boli by sme schopnejšími učiteľmi druhých a menej náchylnými byť zmietaní každým vetrom učenia, čo okolo nás zaveje, ak by sme pravdivo hľadali hlbšie porozumenie Božiemu Slovu.

Keďže Duch Svätý, autor celého Písma, je jediný, kto nás môže osvietiť, aby sme mu správne porozumeli, mali by sme ho neprestajne prosiť o Jeho vyučovanie a vedenie do pravdy. Keď mal prorok Daniel vyložiť kráľovi Nebúkadnecarovi sen, čo urobil? Začal sa horlivo modliť, aby mu Boh zjavil jeho význam. Apoštol Ján, vo svojom videní na Patmose, videl knihu zapečatenú siedmimi pečaťami, ktoré nikto na nebi ani na zemi nebol hoden otvoriť, aby do nej nazrel. Kniha bola potom otvorená levom z kmeňa Júdovho, ktorý ju ako jediný dokázal otvoriť, ale predtým, než sa tak stalo, čítame: „Nato som veľmi plakal.“ Jánove slzy, jeho tekutá modlitba boli, pokiaľ išlo oňho, tými posvätenými kľúčmi, ktorými mohla byť kniha otvorená.

Preto, ak pre svoje vlastné dobro a pre dobro ostatných túžiš byť naplnený poznaním Božej vôle vo všetkej múdrosti a duchovnom porozumení, pamätaj, že modlitba je tým najlepším prostriedkom štúdia.

Podobne, ako Daniel, budeš rozumieť snu a jeho významu, ak si hľadal Boha, a ako Ján, uvidíš sedem pečatí prevzácnej pravdy zlomených, ak si plakal dosť. Kameň nepukne, len ak doňho niekto predtým usilovne neudieral kladivom, a ten, kto to robí, musí pri tom ísť na kolená. Použi kladivo usilovnosti, a posilňuj svoje kolená v modlitbe, a nebude žiadna skala učenia, ktorej potrebuješ porozumieť, čo by sa neroztrieštila na kúsočky pod pravidelným cvičením modlitby a viery. Svoju cestu si prerazíš cez čokoľvek, ak budeš využívať silu modlitby.

Myšlienky a zdôvodnenia sú ako kliny podopierajúce pravdu, ale modlitba je ako páka, ktorá otvára kovový zámok posväteného tajomstva, aby sme získali poklad v ňom ukrytý.