Stvorenie, pád, vykúpenie — a tvoje peniaze

Porozumenie biblickej paradigmy stvorenia, pádu a vykúpenia nám môže pomôcť pochopiť — a transformovať — náš vzťah k peniazom.

Biblia nám ukazuje históriu sveta v štyroch stupňoch: (1) stvorenie Bohom, (2) pád do hriechu, (3) vykúpenie skrze Krista a (4) konečná obnova — nové nebo a nová zem.

Ale stvorenie, pád, vykúpenie a obnova nie sú len odlišné štádiá v čase: sú taktiež rôznymi aspektmi prítomnej reality. Povedané inak, keď sa pozeráme na čokoľvek v tomto svete (hmatateľné či nehmatateľné), vieme o tom povedať tri veci:

— po prvé, je to súčasť Božieho stvorenia, napriek tomu,

— po druhé, je to poznačené hriechom —  určitým spôsobom skreslené, poškodené, nenapĺňajúce svoj pôvodný účel, ale,

— po tretie, má a môže to byť vykúpené. Božím účelom je úplne očistiť stvorenstvo od hriechu, až pokým nebude napravené vo svojej celistvosti, kráse a sláve.

Toto je základ kresťanského svetonázoru.

Ak vynecháte hociktorú z týchto troch perspektív, máte skreslený pohľad na realitu. Vezmime si napríklad hnev. Hnev je vo svojej podstate dobrý (pozri bod 1 vyššie). V Bohu, ktorý sa hnevá, vidíme pôvodný tvorivý účel hnevu — ako odhodlanie chrániť to, čo je dobré. Hnev je inou stránkou lásky. Opakom lásky nie je hnev, ale ľahostajnosť. Napriek tomu, hriech skresľuje hnev a v ľudských bytostiach je zvyčajne zdrojom veľkého zla a predstavuje pre nás neustálu hrozbu (bod 2 vyššie).

Ale evanjelium milosti môže vyliečiť náš hnev tak, že sa stane zdrojom energie na konanie dobra (bod 3). Ak pri posudzovaní hnevu vynecháme akýkoľvek z týchto aspektov biblického pohľadu na svet, naše názory na hriech budú mimo vzťahu s realitou. Budeme mať buď príliš negatívny pohľad na hnev (teda, budeme proti nemu bojovať a zakazovať ho) alebo, naopak, príliš pozitívny (budeme ho podporovať ako nástroj proti „útlaku“ alebo ním budeme vydierať a využívať ostatných).

Podobne, ak chceme porozumieť peniazom a majetku správnym spôsobom, musíme učiniť rovnaký druh svetonázorovej analýzy.

PENIAZE A BOH (STVORENIE)

Boh je stvoriteľ, čiže je vlastníkom všetkého a my ľudia sme iba správcami čohokoľvek, čo nám dal. Prvá kniha Kronická 29:1–18 nám hovorí, ako Dávid zhromaždil ľud Izraela a skrze svoj príklad dávania z vlastného majetku viedol vodcov a ľud k tomu, že dali dostatok na vybudovanie chrámu. Vo svojej modlitbe hovorí: „Tvoje je všetko na nebi i na zemi… Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým… Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali.“ (verše 11–14) Toto nás učí niekoľko dôležitých vecí o peniazoch.

Po prvé, nezáleží na tom koľko ste pracovali na svojom bohatstve, všetko, čo máte, je darom od Boha (porovnaj Príslovia 16:33). Dokonca aj keď ste pracovali naozaj ťažko na tom, čo máte, je to jedine vďaka zdraviu, talentu, schopnostiam a „šťastiu“ (čiže priaznivým okolnostiam), ktoré vám dal Boh, že ste boli schopní dosiahnuť to. Ak by to nebolo Božím zámerom, mohli ste sa narodiť na vrchu niekde v Mongolsku v jedenástom storočí. Čo myslíte, ako by ste za takých okolností boli na tom finančne?

Po druhé, Boh sa nevzdáva vlastníctva svojho stvorenstva, keď opustí jeho ruky a prejde k vám. Čím máte viac peňazí, tým viac moci máte na to, aby ste naplánovali a ovplyvnili, čo sa stane vo vašom kúsku sveta. Napriek tomu, hoci Boh vám dal moc nad istými kúskami sveta, nedáva vám aj ich vlastníctvo. Bill Gates má moc nad väčšou časťou sveta, ako máte vy a vy zasa máte viac moci, ako majú mnohí ostatní, ale nikto z nás nevlastní nič z toho.

To vedie, po tretie, k strohému záveru: nedostatok štedrosti nie je iba lakomstvom, je to lúpež. Matúš 25 v podobenstve o talentoch veľmi konkrétne hovorí, že máme investovať peniaze, ktoré nám Boh dáva do Božieho diela a máme sa snažiť rozmnožiť ich pôsobenie v životoch ostatných. V tomto zmysle sme podobní investičným manažérom — nesmieme použiť zdroje nášho „klienta“ spôsobom, ktorý porušuje jeho hodnoty a účely. Zlyhanie pri použití peňazí majiteľa spôsobom, akým chce on pre svoje investície, nie je držgrošstvo, je to krádež. Ak by v nebi existovali nebeské polície a úrady na ochranu investícií, boli by sme v problémoch — a možno existujú a možno sme! Malachiáš 3:8 to robí jasným, keď Boh hovorí: „Či smie podvádzať človek Boha… vy podvádzate mňa… desiatkami a pozdvihovanými obeťami.“

Kresťania preto musia žiť ako správcovia, užívať moc, ktorú máme nad stvorenstvom prostredníctvom našich peňazí pre Božie dielo. Konajme to riadení myšlienkou: „Na mojom bankovom účte sú Božie peniaze.“ Sme „investiční manažéri“ Boha. Máme povinnosť dávať — vo svetle obrazu z Matúša 25 teda vyzerá biblické odporúčanie desiatku celkom dobre. Boh predpísal desiatok — desatinu nášho ročného príjmu, aby bol daný späť Jemu na Jeho dielo (služba, chudobní, potreby spoločenstva). Ak prijmeme, že Boh je vlastníkom všetkých vecí a my sme len správcovia, dávanie desiatku je ohromnou dohodou, nech sa na to pozrieme akokoľvek. Predstavte si, že ste obchodník s akciami, ktorý si môže nechať 90 percent zisku klienta! Predstavte si prenájom farmy, pri ktorom dávate vlastníkovi len 10 percent z ceny nájomného!

PRAKTICKÉ ZÁLEŽITOSTI

Majú kresťania povinnosť platiť desiatok? Desiatok — vzdanie sa 10 percent ročného príjmu bol povinnosťou v Starej zmluve. V Lukášovi 11:42 hovorí Ježiš náboženským vodcom, že je v poriadku, že dávajú desiatky, ale je zlé, keď odmietajú ísť nad rámec desiatkov, dokonca aj keď to vyžaduje láska a spravodlivosť (Beda vám však, farizeji, že dávate desiatky… (ale) obchádzate spravodlivosť a lásku Božiu. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať). Čo to znamená? Nedáva vôbec žiaden zmysel, prečo by mal Boh mať vyšší štandard pre svojich ľudí starej zmluvy, než by mal pre ľudí novej zmluvy, ktorí majú oveľa väčšie privilégiá. Takmer určite by kresťania mali považovať desiatok za minimálny štandard pre svoje dávanie a stále by mali mať na pamäti dať viac ako len desiatok, pokiaľ môžu. Je obrovským privilégiom investovať Majstrove peniaze do Jeho diela! Stále by sme mali dbať nato, aby sme investovali toľko, koľko sa len dá. Zhrnutím, desiatok nie je pevným pravidlom, skôr je návodom a niečím takým ako „základ“. Ak máte na desiatok zaplatiť veľmi veľa, potom sa uistite, že tieto záväzky splníte. Usporiadajte svoj život tak, aby ste mohli v budúcnosti dať viac. Necíťte sa priveľmi vinne. Buďte tvoriví, buďte radostní a túžte, aby ste platili viac ako desiatok.

Peniaze a hriech (pád)

Kvôli hriechu v našich srdciach a vo svete majú peniaze zotročovaciu moc. V Marekovi 10:17–30 čítame slávny príbeh o bohatom mládencovi, ktorý sa opýtal: „Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života?“

[Ježiš odpovedal:] „Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš… “

Odpovedal Mu: „Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti.“

Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: „Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď a nasleduj ma.“ Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.

[Ježiš povedal] „Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky!… Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku — keď aj s prenasledovaním — domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život.“

Toto nás učí, že peniaze môžu mať nad nami obrovskú moc. Biblia takmer stále hovorí o peniazoch a duchovných nebezpečenstvách, ktoré sa s nimi spájajú. Len sa pozrime na chvíľu na Lukáša. Veľké množstvo Lukášových podobenstiev sa vzťahuje k peňažným záležitostiam — o dvoch dlžníkoch, o lakomom boháčovi, o staviteľovi veže (14, 27–33), o stratenom peniazi, o nespravodlivom šafárovi, o boháčovi a Lazarovi a podobenstvo o hrivnách.

O farizejoch je napísané, že „milovali peniaze“. (16:14) Ján Krstiteľ varuje ľudí pred nespokojnosťou so svojím príjmom. (3:13) Ježiš varuje ľudí, aby dávali pozor a varovali sa pred lakomstvom (12:15), pred ustarostenosťou o peniaze (12:22), pred prílišnou prepracovanosťou (12:30) a pred odvodzovaním svojej identity a sebahodnotenia z úspechu vo svojej socioekonomickej triede (12:15). Pokiaľ sú peniaze, pohodlie a reputácia pre vás príliš dôležité, Ježiš hovorí, že nikdy nevstúpite do kráľovstva Božieho. (6:24–26)

Biblia hovorí o peniazoch dvadsať alebo tridsaťkrát častejšie než hovorí o sexe. Prečo? Pretože duchovná moc peňazí nás smerom k nim robí slepými. Keď ľudia páchajú cudzoložstvo, vedia, že ho páchajú, ale sotva niekto, kto miluje priveľmi peniaze, vie, že je to tak. Ľudia v kuse vyznávajú sexuálne hriechy, ale málokto vyzná „som materialistický“ alebo „som lakomý“. Ak nás Biblia neustále upozorňuje pred nebezpečenstvom materializmu, a napriek tomu si takmer nikto nemyslí, že je z neho vinný, znamená to, že veľký počet ľudí je slepých k (a kvôli!) moci peňazí v ich životoch. Jediná zodpovedná vec, ktorá sa dá urobiť, je prijať pracovnú hypotézu, že sme infikovaní materializmom a musíme sa mať pred ním na pozore. Ak je materializmus taký zákerný a ohlupujúci, je veľmi podobný alkoholizmu. Možnože najjasnejším príznakom materializmu je toto: nie ste ochotní hoci len prijať možnosť, že ste zotročení chamtivosťou.

Jediná cesta ako sa môžeme oslobodiť z moci peňazí a byť si istý, že sme slobodní (a nebyť iba oklamaný sám sebou), je zbaviť sa ich a to do takej miery, že znížime náš životný štandard. Musíme sa uistiť, že bývame v menších alebo menej honosných priestoroch, že chodíme na lacnejšie dovolenky, že míňame menej peňazí na šaty a pod., ako by sme za iných okolností míňali. Kým téma „peniaze a stvorenie“ vedie k praktickému princípu dávania desiatkov, téma „peniaze a pád“ vedie k praktickému princípu dávania ako obete, až kým to nezredukuje váš životný štýl. Medzi týmito dvoma biblickými štandardmi pre dávanie existuje zaujímavé tvorivé napätie. Na jednej strane sú ľudia, ktorí zarábajú veľmi málo peňazí a žijú takmer na hrane. Ak si majú zaobstarať jedlo na stole a strechu nad hlavami svojich rodín, nemôžu si dovoliť dávať desiatky. Avšak za takýchto okolnosti je dávanie 3 — 5 percent ich príjmu veľkou obetou; zväčša to znamená uspokojiť sa s vecami, ktoré by väčšina z nás považovala za úplne základné. Videl som pracujúce chudobné rodiny, ktoré dávali veľmi obetavo, pritom nedávali desiatky. Na druhej strane, osoby zarábajúce veľmi veľa peňazí by sa museli vzdať omnoho viacej ako desiatku, než by to začalo zasahovať do ich životného štýlu, kde jedia, koľko cestujú a kde žijú.

PRAKTICKÉ ZÁLEŽITOSTI

Znamená to, že by žiadni kresťania nemali žiť v bohatších susedstvách? Nie — ak zarábate päťstotisíc dolárov za rok, je to v poriadku a je dôležité, že žijete v susedstve a pohybujete sa v rovnakých kruhoch ako ostatní s podobným príjmom. Prečo? Potrebujeme kresťanov vo všetkých sociálnych vrstvách, všetkých susedstvách a vo všetkých kruhoch. Ale kresťania by vždy mali zamieriť na spodný koniec svojej vlastnej príjmovej skupiny v tom, koľko míňajú na seba.

Je však možné pre kresťana dávať príliš veľa? Áno. Kresťania by si mali nechať dosť na to, a) aby mohli žiť bezpečným a zdravým životom, b) aby sa pre ostatných nestali bremenom a c) tak, aby mohli pokračovať v konaní dobra. Existuje množstvo ľudí, ktorí zarobili alebo zdedili podstatnú sumu peňazí. Ak by dali celú sumu okamžite preč, mohli by v dlhodobom horizonte vykonať menej dobra, než keby z nej dávali pomaly a dovoľovali jej tak prinášať im stále nový zisk a zárobky.

V skratke, pokiaľ dokážeme dávať viac ako desiatok a) bez toho, aby to škodilo nášmu zdraviu, b) bez toho, aby sme sa stali bremenom pre druhých, c) bez toho, aby sme sa stali neschopnými splácať naše záväzky a d) bez toho, aby sme si podkopali našu schopnosť žiť a slúžiť medzi tými, s ktorými pracujeme, potom by sme mali dávať obetavo viac ako desiatok.

Peniaze a milosť (vykúpenie)

Pretože Boh pracuje vo svete, aby ho spasil, vaše peniaze sa môžu stať „menou milosti“, kanálom pre obrovské zmeny v životoch druhých ľudí.

V 2. liste Korintským 9:7–15 čítame: „Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh. A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok… A Ten… dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť… a… (budú túžiť) po vás pre nesmiernu milosť Božiu vo vás. Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar!“

Toto nás učí, po prvé, že môžeme zmeniť naše peniaze na kanál Božej milosti. Všimnite si, že slová spravodlivosť, bohatstvo, milosť a dar sú také zameniteľné, že nedokážete rozoznať, kedy Pavol hovorí, že nám Boh dal peniaze alebo milosť a kedy hovorí, že sme druhým darovali peniaze alebo milosť. Podstata je, že naše peniaze sú našimi len skrze milosť a keď sa ich vzdávame štedro a radostne, prichádzajú k druhým ľuďom ako Božia milosť.

Radikálna štedrosť je hlbokým a nepopierateľným dôkazom sily evanjelia. Čím viac kresťanov dá svoje peniaze Bohu a druhým, tým viac ľudí uverí a zakúsi živú prítomnosť Ježiša Krista. Toto je pravdou bez ohľadu na to, či doslova dávate peniaze na službu, ktorá získava ľudí pre Krista, alebo či ste jednoducho štedrí k svojim susedom a k chudobným. Kresťanské dávanie mení ľudské životy.

Po druhé, učíme sa, že milosť núti kresťanov chcieť dávať. Nedávame len z povinnosti voči Bohu (pozri „Peniaze a stvorenie“), ani preto aby sme sa oslobodili spod moci peňazí (pozri „Peniaze a pád“). V 2. Korintským 8:8–9 počujeme Pavla hovoriť: „Nevravím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam aj úprimnosť vašej lásky.Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou“ Pavol žiada lásku, ktorá nemôže byť žiadaná. Požaduje dávanie, ktoré jednoducho nemôže byť reakciou na požiadavku. Kresťania sú tí, ktorí prijali spasenie skrze milosť, nie skutky. (Ef, 2:8–10) Vieme, že sme boli zachránení skrze Ježišovu radikálnu štedrosť na kríži. V konečnom dôsledku teda naše dávanie musí byť spontánne a ak nie je, potom sa musíme vrátiť späť a spýtať sa, či vôbec vieme, že sme milosťou zachránení. Ak ste dostali všetko zdarma, potom budete slobodní dať všetko zdarme. Kresťania, ktorí sú v styku s touto duchovnou realitou nepotrebujú príkaz.

PRAKTICKÉ ZÁLEŽITOSTI

V 2. Korintským, v kapitole 8–9 Pavol neapeluje priamo na vôľu („Ja som apoštol a prikazujem Vám dávať!“), ani priamo na emócie („Máte tak veľa a títo chudobní ľudia majú tak málo! Ako ich môžete tak zanedbávať?“). Radšej ide na srdcia Korintských evanjeliom. Hovorí: Ak nechcete dávať, potom v skutočnosti nerozumiete evanjeliu milosti. Nerozumiete, kto ste, nerozumiete, čo Kristus vykonal. Než by ste pozerali na Krista, možno sa budete snažiť byť svojimi vlastnými spasiteľmi tým, že našetríte dosť peňazí na zabezpečenie si istoty v nebezpečnom svete.

Alebo znova, než by ste pozerali na Ježiša, budete sa možno spoliehať na súhlas ostatných, aby ste mali pocit významnosti, pretože žijete na istej ekonomickej/materiálnej úrovni. V každom prípade, zlyhávate v rozpamätávaní sa na Ježišovu štedrosť k vám na kríži. Pavol hovorí, že jediným riešením je kázať evanjelium svojmu vlastnému srdcu až dovtedy, kým sa nechcete vzdať svojich peňazí. Žiadna iná cesta nefunguje. Všetkými ostatnými metódami dosiahnete iba povrchné výsledky. Takže na to, aby ste sa stali milosrdnou, štedrou osobou, neseďte za kalkulačkou — pozrite sa na kríž.

Záver

Ako cirkev musíme prejsť procesom preverovania, ako míňame naše peniaze, preverovania našich motívov, prečo nedávame viac, kajať sa za a prehodnotiť akú sumu peňazí míňame na samých seba. Pretože pokiaľ sa nedonútime prejsť si strachom, bolesťou a dokonca nevôľou, ktoré toto preverovanie najprv prinesie, nemôžeme zakúsiť väčšiu radosť v Bohu, slobodu v nás samotných a uzdravenie, ktoré radikálna, na evanjeliu založená štedrosť dokáže priniesť.