Si súčasťou Tela

K menším či väčším útokom na kresťanské komunity dochádza po celom svete. Každým dňom niekde na svete kresťania zažívajú rôzne druhy agresie, vrátane kultúrnej nevrlosti, uzákonenej diskriminácie, fyzických útokov a všetkého možného, čo si len vieme predstaviť.

Často sú tieto príbehy ignorované inými novinkami — ibaže by boli obzvlášť dramatické alebo brutálne. S ohľadom na bezprostrednosť našich vlastných domácich problémov je pochopiteľné, že veľa správ o prenasledovaní cirkvi prúdi okolo kresťanského vedomia bez toho, aby doň skutočne preniklo.

Avšak masaker na Veľkonočnú nedeľu v Pakistane bol iný. 

Bolo to významné určite kvôli stratám na životoch a jedinečnému prejavu zla, ale Pakistanský útok bol tiež živým obrazom dlhoročných medzinárodných diskusií, ktorý sa týkal tých, ktorí sa priznávajú k menu Krista. Mnoho ľudí vidí tento útok ako kritický bod v svetovom povedomí v prenasledovaní Kresťanov.

Nárast v nepriateľstve voči kresťanom

Masaker prišiel po vyhlásení o genocíde z Amerického ministerstva zahraničia, ktoré popisuje, čo sa odhalilo o Pakistanských susedoch v rukách Islamského štátu. Pakistanský masaker preto predstavuje križovatku viacerých medzinárodných debát, ako napríklad: terorizmus, ochrana, globálny nárast islamských radikálnych skupín, pokračujúca utečenecká kríza, a taktiež nezvyčajný nárast vraždenia náboženských menšín vrátane kresťanov. 

Priznanie genocídy Obamovým kabinetom, ktoré prišlo krátko pred útokom, bolo vnímané ako veľké víťazstvo ľudských práv. Zostavil sa precedens pre riešenie zločinov voči kresťanom, napríklad takým, ktoré spáchal Boko Haram v Nigérii, ako aj útoky Talibanu v južnej Ázii.

Islamský Štát získava pozornosť hlavných médií kvôli jeho potenciálnej hrozbe, ničí Stredný Východ a zohráva významnú úlohu v najväčšej utečeneckej kríze od druhej svetovej vojny. Taliban na seba upriamil pozornosť útokom na študentky v roku 2012. Zranili pritom aktivistku Malala Yousafzai, ktorá sa stala medzinárodne známou, pretože sa snaží vzdelávať dievčatá.

Medzitým na Africkom kontinente pokračuje Boko Haram vo „vysekávaní“ cesty strachu a smrti naprieč celou krajinou, čo robí oproti tomu z Islamského štátu malého skauta. Minimálne dvetisíc dievčat a žien bolo unesených teroristickou organizáciou Boko Haram od roku 2014. Kresťanské ženy sú nútené pod nátlakom prestúpiť na Islam, mnoho z nich je predaných ako sexuálne otrokyne, alebo sú prinútené k džihádu. V roku 2014 bol 24 hodinový útok na kresťanské komunity a mnoho cirkevných budov bolo zničených. Podľa medzinárodnej organizácie na migráciu bolo takmer 2,1 milióna ľudí vysídlených organizáciou Boko Haram. 

Svetový pozorovatelia aj naďalej bijú na poplach, že sme uprostred nevídaného nárastu nenávisti voči Kresťanom. Táto vážna situácia kresťanstva je často krát prehliadaná — samotnými kresťanmi. 

Sme jedno telo

Už skôr som písala o dopade Kristovho „zarámovania“ nás ako Jeho Tela. On nám dal reč, aby sme mohli vyjadriť to, čo sa deje v Tele Kristovom. 

Exituje situácia nazvaná „akútna analgézia“. Je to stav, keď pacient necíti bolesť a dokáže žiť každodenný život, necíti rezné rany, ani zlomenie kosti, dokonca ani zlyhanie orgánu. 

Pre tých, ktorí trpia analgéziou, je celý život jedno veľké nebezpečenstvo. 

Možno sme takíto. Pokiaľ telo Kristovo trpí analgéziou a bolesť ostatných nevstupuje do nášho vedomia, naše vznešené kázne o kráse a rozmanitosti tela sú len odpad.  Naše duše by mali plakať nad zverstvami a nespravodlivosťou, ktoré sa pripravujú proti nášmu Telu na miestach ako je Chibok, Keňa, Pakistan, Damask, Nigéria, Sýria, Egypt, Irak, Čína, Saudska Arábia, väzenie v Pchjongjangu a inde. 

Ako tak naša analgézia pokračuje, napĺňame slová Martina Luthera Kinga a stávame sa pokrytcami, keď ich vyslovujeme: „Nespravodlivosť na jednom mieste ohrozuje spravodlivosť na celom svete.“

Čeľ vonkajšku

Ten strašný výbuch na Veľkonočnú nedeľu ukázal celému svetu vážnosť genocídy kresťanov. Výnimočne pri tom boli aj svetské média, boli tam aj svetské organizácie, príslušníci cudzineckej polície, bolo tam dokonca aj medzinárodné duchovenstvo. Naše hlasy by sa mali zarátať medzi ich. 

V tejto politickej a kultúrnej klíme je cirkev vysoko polarizovaná. Cirkev je uprostred dôležitých diskusií týkajúcich sa národov, politiky, cirkevnej korupcie, čistoty a je ich ešte omnoho viac. Teraz sa musíme postarať o to, aby sa neopakovali chyby z minulosti. Raná severoafrická cirkev bola obrátená proti sebe a diskutovala vnútorné teologické problémy, zatiaľ čo kresťania boli vyhladzovaní tými, pre ktorých bolo meno Kristus synonymom slova nepriateľ. Musíme si dávať pozor, aby sme neukazovali na vnútro, keď sa musíme sústrediť na vonkajšok. Ako nás varovala naša sestra zo Sýrie, s ktorou sme sa stretli pred pár týždňami: „Neboli to členovia ISIS, ktorí zničili cirkev v Sýrii, bolo to naše rozdelenie. Dávajte si pozor, aby sa vám to tiež nestalo.“

Obzvlášť pre mojich afroamerických bratov a sestry: Kristovo telo žije pre ten deň, keď naše volanie "budeme v pohode" a "ako dlho, ó Pane" vedome zahrnie boj. Boh nám dal osobitný pohľad na diskrimináciu a násilie, ktorým čelia kresťania dnes. Nech história amerických černošských kresťanov neslúži len nám, ale aj Telu.

Medzinárodné diskusie sú zdravé pre Telo Kristovo. V dnešnej dobe nenávisti voči kresťanstvu, tu je miesto pre tieto diskusie a je taktiež dôležité vedieť, kedy treba odložiť diskusie, ťahať za jeden povraz a reprezentovať niečo väčšie — Telo Kristovo.
Bezprávie vo svete narastá. Keď sa vysporiadávame s našimi lokálnymi problémami, zostávajme triezvi a pozorní aj voči problémom vo svete okolo nás.

Táto doba si nevyžaduje nič menej.

Pamätajte… na trpiacich, veď aj vy ste v tele. (Žid 13:3)