Serióznosť v kázaní (a v živote)

Serióznosť je správanie, ktoré zodpovedá dôležitosti toho, o čom sa káže — a čo sa žije. Opakom seriózneho nie je radostný, ale bezvýznamný, ľahkomyseľný, povrchný, premenlivý.

Je možné byť seriózny a zároveň aj vtipný, ale nie ľahkomyseľný. Spurgeon napríklad používal slová, ktoré pôsobili bláznivo a smiešne. „Žite na základných princípoch milosti, a prežijete a prekonáte tých, ktorí si vychutnávajú pečivo a „syllabubs" moderného myslenia." (Lectures to My Students, 310).

Teraz je „syllabubs" zvláštne slovo! Neviem, koľkí z tých, ktorí Spurgeona počúvali, to slovo poznali. Znamená „sladený nápoj alebo zálievku z mlieka alebo smotany zmiešanú s vínom alebo likérom a niekedy zahustenú želatínou a podávanú ako dezert." Je to zábavne znejúce slovo. Spurgeon sa pravdepodobne nesmial a pravdepodobne ani neplánoval pauzu na smiech. Je vážny, ale nie natoľko vážny, aby nevyjadril ľudskú hlúposť aj smutne aj komicky.

Nezlomná vážnosť melodramatického alebo pochmúrneho rázu bude väčšine ľudí nevyhnutne komunikovať chorobu duše. Je to čiastočne preto, lebo život, ako ho Boh stvoril, nie je takýto.

Napríklad, malé deti, nedojíma naša vášeň, zápal a serióznosť pohľadov. Hrkútajú, smejú sa a privolávajú svojich ockov, aby sa k nim sklonili a hrali sa s nimi. Otecko, ktorý to nemôže robiť, nebude rozumieť ani skutočnej vážnosti hriechu, pretože nie je schopný tešiť sa z toho, že ho Boh ochraňuje od ničivých dôsledkov hriechu. V tom prípade je to chorý muž, neschopný viesť iných k zdraviu. V konečnom dôsledku je seriózny v svojej serióznosti, avšak neseriózny v radosti.

Skutočným zápasom v živote je byť šťastný v Bohu tak, ako sa len dá, a toto si vyžaduje špeciálny druh serióznosti, pretože Boh nám hovorí, že šťastie musíme brať vážne.