Počkajte s chodením dovtedy, keď sa môžete vziať

Vaša odpoveď na túto otázku pravdepodobne zavisí od toho, z akého dôvodu si myslíte, že by ste mali vy (alebo ktokoľvek iný) s niekým vôbec chodiť. Hocikto môže vidieť, že cena je často privysoká — zdrvujúce rozchody, sexuálny hriech, šokujúca zrada, náhle odmietnutie, ničivá bolesť srdca z lásky, ktorá nedošla až pred oltár.  

Prečo sa potom mnohí z nás s chodením tak veľmi ponáhľajú?

Nuž čiastočne preto, lebo satan tieto riziká veľmi dobre maskuje (Zjav 12:9). Milostný vzťah predstavuje ako predpoklad dobrého života a čokoľvek iné v porovnaní s tým prezentuje ako prázdne, osamelé a nezmyselné. Využíva naše túžby a presviedča nás, že musíme niekoho „milovať“, aby sme skutočne žili, že tie najväčšie potešenia a najplnšie zážitky nájdeme vo vzťahu s priateľom či priateľkou (alebo manželom či manželkou). Na raňajky nachystá bolesť srdca a každý sexuálny hriech osladí nádhernou, ale jedovatou polevou.

Satan svojím vplyvom na svete a prostredníctvom sveta vedie milióny z nás k tomu, aby sme s druhým pohlavím randili v príliš veľkej miere a príliš zavčasu, pretože miluje to, čo s nami takéto randenie urobí.   

Svoje prvé „dievča“ som mal v šiestom ročníku, svoj prvý bozk v lete toho istého roku (s iným dievčaťom) a potom na strednej škole takmer každý rok nové dievča. Od príliš mladého veku som hľadal náklonnosť, bezpečie a dôverný vzťah u dievčat, a nie u Boha. Chodil som na rande skôr ako väčšina a častejšie ako väčšina. Roky môjho dospievania boli jednou dlhou šnúrou vzťahov, ktoré boli na náš vek príliš vážne, trvali príliš dlho, a preto sa aj príliš bolestne končili. Slová „milujem ťa“ som vyslovil príliš skoro a adresoval príliš mnohým. A diabol si spokojne v centre diania vychutnával každú minútu mojej ranej histórie randenia.             

Prečo by mali všetci chodiť na rande?

Duchovný boj o naše srdce je skutočný a stávky sú vysoké, takže je nesmierne dôležité položiť si otázku, prečo si myslíme, že by sme vlastne mali s niekým chodiť. Prečo som chodil s dievčaťom, keď som mal dvanásť rokov (a trinásť, a štrnásť, dokonca aj osemnásť)?

Mnohí z nás chcú jednoducho byť šťastní, niekam patriť, mať v očiach druhých cenu. Predstavujeme si, ako sa naše najhlbšie potreby naplnia v dôvernom vzťahu s výnimočným mladým mužom alebo ženou.

Všetci chceme, aby sa naše srdce kvôli niekomu alebo pre niečo vznášalo. Zdá sa nám, že milostný vzťah a tajomstvo manželstva v sebe skrývajú tie najvyššie pozemské vrcholy potešenia a priateľstva. Túžime, aby nás druhí poznali a milovali, aby sme s tým druhým niekam patrili, boli súčasťou ich príbehu. Chceme aj niekoho, kto by sa stal súčasťou toho nášho príbehu. A všetci chceme, aby bol náš život niečím dôležitý. Chceme niečím dôležitým prispieť k zmysluplným záležitostiam. Chceme meniť okolnosti. Nechceme len tak premárniť svoj život.

Mnohí z nás s niekým chodia preto, lebo sa snažíme naplniť túžbu po láske. Ak by ste sa nás opýtali, možno by sme povedali, že sme „na ceste do manželstva“, ale veľa z nás nie je ani len blízko k manželstvu — vekom, financiami, zrelosťou, vzdelaním, či životnou etapou, v ktorej sa práve nachádzame. V skutočnosti sa naháňame za šťastím, miestom, ktoré by sme nazvali vlastným, a pocitom dôležitosti, o ktorých si myslíme, že ich nájdeme v milostnom vzťahu.

Čo by som urobil ináč?       

Ak by som to mohol celé vrátiť, nebol by som randil na začiatku strednej školy (alebo na konci strednej, či dokonca počas prvých rokov na vysokej). Bol by som s chodením počkal do času, keď som sa mohol oženiť.

Prelom u mňa nastal vtedy, keď som začal chápať hlavné rozdiely medzi chodením a manželstvom. Pár, ktorý spolu randí, sa môže z času na čas cítiť ako manželia, ale takýto pár nie je manželským párom. Keď pochopíme odlišnosti týchto vzťahov, budeme uchránení od všetkej bolesti a zlyhania z chodenia.  

Najväčšou výhrou v ktoromkoľvek ľudskom živote bez ohľadu na rodinný stav je poznať Krista a byť Ním poznaný, milovať Ho a byť Ním milovaný. Veľkou výhrou manželstva je  dôverný vzťah s manželským partnerom s Kristom uprostred — v tom, že poznávame a sme poznávaní, milujeme a sme milovaní manželom či manželkou. Veľkou výhrou chodenia je schopnosť triezvo uvažovať o manželstve s Kristom uprostred (alebo o ceste vedúcej k manželstvu). Sexuálne dôverný vzťah je najbezpečnejší v kontexte manželstva a manželstvo je najbezpečnejšie v kontexte jasného a triezveho uvažovania. Ak chceme mať takýto dôverný vzťah a tešiť sa z neho, s  Kristom uprostred, potrebujeme sa zosobášiť. A ak sa chceme sobášiť, potrebujeme mať jasno v tom, koho si vezmeme za svojho manžela či manželku.

Počkajte s chodením   

Z právneho hľadiska sa nemôžeme sobášiť skôr ako v osemnástich, prinajmenšom to platí v Spojených štátoch (s výnimkou Nebrasky a Mississippi, kde je táto veková hranica ešte vyššie — deväťnásť a dvadsaťjeden rokov).  

Ale okrem samotného veku by sme si mali klásť vážne otázky súvisiace so zrelosťou a stabilitou. Dozrel náš priateľ alebo priateľka dosť na to, aby mali nejakú predstavu o tom, akým manželom či manželkou asi budú počas najbližších päťdesiatich rokov? Dozreli sme dostatočne my sami? Bude aspoň jeden z nás schopný zabezpečiť rodinu po finančnej stránke? Bola jeho či jej viera dostatočne vyskúšaná, aby sme sa uistili, že je skutočná?

Niektorým sa bezpochyby nebude páčiť táto rada — som si istý, že mne by sa nebola páčila –, ale všetci musíme pripustiť, že môžeme spolu chodiť dlho predtým, než sa vezmeme — a to neznamená, že by sme mali. Nemôžeme s niekým chodiť s tým, že si jeho či ju raz vezmeme, keď je sobáš v nedohľadne. Môžete o manželstve snívať už teraz (ja som sníval), ale je reálne, že sa vy dvaja môžete čoskoro vziať?

Počkajte s chodením do času, keď sa môžete vziať. Moja rada je — prijmite ju alebo nie: počkajte dovtedy, kým si jeho či ju budete môcť vziať v najbližších osemnástich mesiacoch. To neznamená, že sa musíte vziať tak rýchlo. Tou dôležitou vecou je to, že by ste to mohli urobiť, ak by vám Boh dal najavo, že je to Jeho vôľa a pre vás ten správny čas. Nikde v Biblii nenájdete osemnásť mesiacov, a preto by ste to nemali pokladať za Boží zákon. Ale môžete to využiť — s pomocou Pána, vašich rodičov a blízkych priateľov-kresťanov — na to, či je to múdre a bezpečné pre vás a vaše srdce.

Čo máme robiť počas čakania?       

Samotné čakanie na to, keď začneme s niekým chodiť, ešte neznamená, že len tak postávame a čakáme. Život nebol nikdy iba, či dokonca hlavne o láske a manželstve. Náš život je teraz o Ježišovi — Jeho láske k nám a Jeho plánoch pre nás –, či už sme slobodní, alebo zosobášení, či máme šesťnásť, alebo šesťdesiat rokov.

Boh má pre teba prichystané omnoho viac, ako dokáže ponúknuť akýkoľvek vzťah. Chce cez teba a tvoj mladý život povedať niečo veľkolepé. Chce použiť teba a tvoje obdarovanie, aby zmenil život druhým ľuďom. Ak od teba chce, aby si sa vydala či oženil, zamýšľa z teba urobiť silnú a starostlivú manželku či manžela. Chce svetu ukázať, kde môže vďaka tvojej radosti nájsť šťastie.

V tomto mladom veku nepotrebuješ priateľa či priateľku na to, aby si zažil ktorýkoľvek z Božích snov. Ak teda nerandiť, čo potom?

1. Buď pre druhých vzorom odvahy a vernosti.

Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske v duchu, vo viere a v mravnej čistote. (1. Tim 4:12)     

Možno ešte nemôžeš rozhodovať vo voľbách, či dokonca šoférovať, ale môžeš žiť tak, aby si povedal niečo o Ježišovi. Tvoja reč — jazyk a postoje, aké používaš vo svojej rodine či s priateľmi — niečo o Ježišovi prezrádza. Tvoje správanie — rozhodnutia, ktoré každý deň robíš o tom, čo budeš alebo nebudeš robiť, ako robíš rôzne veci, ktorými sa stotožňuješ so zvyškom sveta alebo nie — hovorí svetu o tvojom Bohu. Tvoja láska — spôsob, akým zaobchádzaš s ľuďmi vo svojom živote — vraví niečo o tom, ako ťa Boh miluje. Tvoja mravná čistota — tvoj záväzok, že budeš veriť Bohu a Jeho slovu a že si ho budeš vážiť nad každé predčasné potešenie a zážitok — zvestuje evanjelium rovesníkom, ktorí sú otrokmi vlastných túžob.

2. Ži tak, aby si ty slúžil druhým, nie oni tebe.

Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista. (1. Pt 4:10–11)

Väčšina mladých ľudí je taká pohltená svojimi vlastnými potrebami a túžbami, že si potreby svojho okolia ani neuvedomujú. Ale ty máš oveľa väčšie schopnosti, než sa zdržiavať na sociálnych sieťach, nakupovať a hrať videohry. Pozri sa napríklad, čo dosahujú tínedžeri na olympiáde, pätnásť— a šesťnásťroční vyhrávajú zlaté medialy proti najlepším na svete.   

Čo tak sa rozhodnúť, že použiješ dary, ktoré ti Boh dal na to, aby sa v živote niekoho iného zmenili okolnosti? Mohol by si nejako poslúžiť v cirkvi, mentorovať niekoho mladšieho, alebo sa povypytovať, ako by si mohol pomôcť na svojom sídlisku. Si schopný urobiť omnoho viac, ako od teba svet očakáva. Ži takým spôsobom, „aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista“ skrze teba.

3. Snaž sa stať takým manželským partnerom, akým ťa chce mať Boh.

Ženy, buďte poddané svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela… Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu. (Ef 5:22–25)

Niektorí z nás sa narodili s túžbou sa raz oženiť či vydať, ale nikto z nás sa nenarodil ako pripravený na manželstvo. Požiadavka milovať svojho manžela či manželku je pozvánkou prežiť ten najväčší príbeh, aký bol kedy vypovedaný — Boh sám prichádza v tele, aby zomrel za svoju hriešnu nevestu, cirkev. Nie je našou prirodzenosťou zomrieť sebe samému tak, aby mal z toho osoh niekto iný, dokonca aj niekto taký, koho máme naozaj radi.

Až do času, keď budeš pripravený na chodenie, ťa bude Boh pripravovať, aby si vedel správne milovať, keď príde ten čas. Bude ťa premieňať v stále väčšej sláve (2. K 3:18).      

4. Ohúr počas čakania každého vo svojom okolí radosťou.

Neprestávame sa modliť za vás a prosiť… aby ste chodili hodní Pána, na Jeho úplnú ľúbosť, prinášajúc ovocie v každom dobrom skutku, rastúc v poznaní Boha, všemožne posilňovaní mocou Jeho slávy ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti a radostne ďakujúc Otcovi… (Kol 1:9–12)

Nikto nemusí chodiť ďaleko, aby našiel mrzutých slobodných ľudí, mladých mužov a ženy, ktorí nariekajú nad svojou osamelosťou, kým všetci ostatní s niekým chodia. Je oveľa ťažšie nájsť mladých ľudí, ktorí nachádzajú svoju identitu, šťastie a istotu niekde inde.

Prekvapte svojich priateľov (a všetkých ostatných) tým, že budete spokojní počas čakania na chodenie až dovtedy, keď si môžete toho druhého vziať. Pretože všetko, čo potrebujete, ste už získali v Bohu.