O vzájomnom nesení bremena

Chris Willis @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/arcticpuppy/2821015521/

  • 30. Jan '12
  • 4 minúty
  • 5800
  • 1

Starosti na tomto svete sú rôznorodé a nemilosrdné. Nie je jednoduché sústrediť sa na nebo do takej miery, aby sa nás všedné problémy nedotýkali. Bolo nám jasne povedané, že svoje myšlienky máme smerovať na niečo vyššie a nie na svetské veci.

Starosti na tomto svete sú rôznorodé a nemilosrdné. Nie je jednoduché sústrediť sa na nebo do takej miery, aby sa nás všedné problémy nedotýkali. Bolo nám jasne povedané, že svoje myšlienky máme smerovať na niečo vyššie a nie na svetské veci.

„Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi" (Kol 3:2), no aj úprimne veriaci potvrdí, že svetské skúšky často zastrú pohľad na nebeskú perspektívu.Máme starosti. Sme chorí. Potácame sa. S námahou podstupujeme každodenné práce. Vnímame vinu, ktorá vyplýva z nášho postavenia padlých bytostí. Medzičasom sa nám prihodia rôzne nešťastia. Toto sú len niektoré zo svetských bremien, ktoré často odpútavajú naše myšlienky od stúpania k nebesám.

A predsa nám znovu kážu: „Hľadajte veci, ktoré sú hore“ (Kol 3:1). Učia nás, aby sme „nehľadeli na veci, ktoré sú viditeľné, ale na veci, ktoré sú neviditeľné“ (2. Kor 4:18). Nesmieme dovoliť bremenám tohto života, aby naše srdcia odvrátili od neba.

Ako je to možné? Keď nás niečo ťaží a problémy sa hromadia tak, že nie je možné, aby ich človek sám uniesol, pocity o nerealistickej nádeji môžu znieť veľmi prázdno.

Presne to je však dôvod, prečo je cirkev taká dôležitá. Ako veriaci máme povinnosť vzájomne si niesť bremená: „Jedni druhých bremená neste a tak naplňte zákon Kristov“ (Gal 6:2). Keď sa niekto potáca, pomôžeme mu, aby bol pevný pri nesení svojho bremena. Keď niekto lopotí, pomôžeme mu niesť jeho bremeno. Keď zakopne, zdvihneme ho. Pomôcť druhom vo viere pri nesení ich svetských bremien, je jedna z najdôležitejších praktických povinností, ktorú by mal robiť každý kresťan.

Samozrejme, tento koncept stojí v rozpore s tendenciou našej kultúry, s jej sekulárnymi sklonmi, ktorá vyžaduje, aby sme boli zaujatí sami sebou. Naša generácia si vytvorila nezdravú mániu pre zábavu; denne nás napáda prebytok banálnych rozptýlení a máme tendenciu dorozumievať sa prostredníctvom telefónov alebo médií bez tváre. Žijeme v preplnených mestách a v preľudnených oblastiach, a predsa je veľká časť ľudí taká osamelá ako nikdy predtým.

A buďme úprimní: Reformované a evanjelické cirkvi napodobňujú dnešnú kultúru často práve tam, kde by sme potrebovali niekoho, kto by sa postavil na odpor jej vplyvu a pôsobil proti nej. Akonáhle sa cirkvi pokúšajú stať sa väčšími, nápadnejšími a technologicky zdatnejšími, stávajú sa chladnejšími a neosobnejšími. V súčasných cirkvách sa zdá, že sa dokonca povzbudzuje postoj „najskôr ja“ — úmysel sebalásky, namiesto prikázania Biblie „jeden pre druhého“. Výsledkom je, že nenesieme vzájomne svoje bremená tak, ako by sme mali.

Pre Pavla sa jeho povinnosť stala najvyššou prioritou. Stala sa jadrom jeho napomenutí pre galatský zbor. Prvú polovicu (alebo aj viac) listu Galatským tvorí obhajoba ospravedlnenia z viery a celý rad argumentov proti nesprávnemu učeniu, vďaka ktorému vtedy hrozilo, že sa cirkvi stanú zákonnícke. V Liste Galatským 5:14 pripomína: „Lebo celý zákon je naplnený v jednom slove, že milovať budeš blížneho svojho ako seba samého!“

Ako sa táto láska najlepšie prejavuje? „Jedni druhých bremená neste a tak naplňte zákon Kristov.“ (Gal 6:2).

Prvý a vynikajúci príklad, ktorý Pavol v súvislosti s nesením bremena spomína, zahŕňa vyrovnanie sa s bremenom hriechu iného kresťana. „Bratia, keby aj bol človek zachvátený nejakým pokleskom, vy duchovní napravte takého v duchu krotkosti“ (5,1). To samozrejme, nie je nič iné než kroky učenia cirkvi, ktoré Ježiš ozrejmil v Matúšovi 18:15–17. Tu vysvetľuje, ako má tento proces prebiehať (krotko a mierne) a podčiarkuje pravý cieľ (náprava nie trest, alebo verejné napomenutie). „Keď tvoj brat zhreší, choď za ním a dohovor mu medzi štyrmi očami. Keď si nechá dohovoriť, získal si brata späť.“ (3. Mojžišova 19:7) (Lukáš 17:3) (Galatským 6:1) „Keby ťa nepočúvol, vezmi ešte jedného alebo dvoch ďalších a choďte znova za ním, aby všetko bolo potvrdené dvomi alebo tromi svedkami.“

Inými slovami, napomínajúci človek sa k svojmu bratovi nespráva ako jeho pán, ale vľúdne, ako niekto, kto mu chce pomôcť, zobrať na seba záťaž, aby ten, kto padol, mohol opäť stáť na vlastných nohách.

Verš 2 jednoducho vysvetľuje základný princíp ako príkaz („Jedni druhých bremená znášajte“). Očividne sa tento princíp týka všetkých bremien, nielen bremien tých, ktorí chodili v hriechu. Keď Pavol naznačuje, že nesením bremien „naplníte zákon Kristov“, ukazuje, že myslí na celý morálny zákon. Každý skutok súcitu a obetovania sa v záujme našich bratov je praktickým spôsobom, ako rozdávať Kristovu lásku a podľa toho naplniť morálny predpoklad Jeho zákona.

Apoštol má vlastne celkom jednoznačne na mysli duševné a citové bremená — nielen psychickú záťaž. Bremená, ktoré máme vzájomne niesť, zahŕňajú vinu, starosti, smútok, ustráchanosť a všetky ostatné podobné ťažkosti.

Chceš naplniť morálne predpoklady zákona? Miluj svojho blížneho! Ako ho môžeš milovať? Tým, že s ním budeš niesť jeho bremená.

Je zaujímavé, že Pavol tento argument podčiarkuje v liste, ktorý napísal na útechu tým, ktorí padli do zákonníctva. Je to tak, ako keby povedal: „Chceš nasledovať zákon? Potom to má byť Kristov zákon. Ak na seba musíš brať bremená, nech sa to deje skutkami lásky voči tvojmu blížnemu.“

Keď to verne robíš, tvoje vlastné bremeno sa ti nebude zdať také ťažké. A najlepšie zo všetkého na tom je, že sa bude ľahšie sústrediť na nebo, nehľadiac na skúšky, ktoré musíme počas tohto života podstúpiť.

John MacArthur

12.00 Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4

Starosti na tomto svete sú rôznorodé a nemilosrdné. Nie je jednoduché sústrediť sa na nebo do takej miery, aby sa nás všedné problémy nedotýkali. Bolo nám jasne povedané, že svoje myšlienky máme smerovať na niečo vyššie a nie na svetské veci: „Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi“ (Kol 3:2), no aj úprimne veriaci potvrdí, že svetské skúšky často zastrú pohľad na nebeskú perspektívu.

4,8/5 (4 hlasy)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.