Keď anjel neprišiel

  • 25. Jún '12
  • 3 minúty
  • 4729
  • 1

Lukáš to spomína tak rýchlo a vecne: „Herodes zabil Jakuba, Jánovho brata, mečom.“ (Skutky 12:2) Hneď po tomto krátkom príbehu nasleduje príbeh o Petrovej dramatickej záchrane z väzenia anjelom.

Lukáš to spomína tak rýchlo a vecne: „Herodes zabil Jakuba, Jánovho brata, mečom.“ (Skutky 12:2) Hneď po tomto krátkom príbehu nasleduje príbeh o Petrovej dramatickej záchrane z väzenia anjelom. To je to, čo si zapamätáme. Keď Peter neskôr písal, „Pán pozná spôsob, ako zachrániť svojho zbožného z problémov“ (2. Petrov 2:9), toto je príbeh, ktorý si okamžite vybavíme.

Ale v noc, keď bol vo väzení Jakub, anjel neprišiel. Som si istý, že sa modlil o anjela. Vedel, že Boh môže poslať jedného, ak by chcel. Anjel jeho a aj iných učeníkov už predtým zachránil, v kapitole 5. Ale počas tejto noci nebolo žiadne jasné svetlo, žiadne padnuté okovy, žiadni spiaci strážcovia. Len zúfalé modlitby a prerušovaný spánok — ak vôbec nejaký.

Zámerne bez zmeny

Ráno bol Jakub stále vo väzení, keď strašlivý hlas kapitána stráže zvolal: „Priveďte väzňa!“ Nasledovala cesta plná úzkosti a modlitieb k miestu popravy a potom vyhlásenie viny. Pravdepodobne tam bola ponuka výmeny slobody za odvolanie viery a následne odmietnutie tejto ponuky. Meč sa zdvihol. Nasledoval kŕč alebo očakávanie plné strachu. Žiadne vyslobodenie.

Alebo bolo?

Ježiš dovolil, aby meč padol na Jakuba rovnako zámerne, ako otvoril dvere na väzení, v ktorom bol Peter. Preto si máme Jakubovu smrť pamätať rovnako intenzívne ako Petrovu záchranu. Prečo Boh nechal Jakuba zomrieť?

Táto otázka je na mieste, pretože v určitom bode väčšina z nás sa stretne tvárou v tvár smrti, prosiac o vyslobodenie a nedostávajúc to, za čo si myslíme, že sa modlíme. Ukazuje nám to na dôležitú lekciu, ktorú sa všetci Ježišovi učeníci musia naučiť: Ježiš má často iné hodnoty ako my. Čo môže pre nás vyzerať nevyhnutne akútne, nemusí byť akútne pre Neho — prinajmenšom nie rovnakým spôsobom.

Strach zo zlej veci

Spomeň si, ako Ježiš spal na lodi počas búrky? Učeníci panikárili v strachu zo stroskotania a kričali, „Majstre, nestaráš sa, že hynieme?“ (Marek 4:38) On utíšil búrku a potom im povedal, „Prečo sa bojíte? Ešte stále nemáte vieru?“

Ježišova lekcia bola jasná: bojíš sa nesprávnej veci. Nestrachuj sa, čo alebo kto zabije tvoje telo, ale boj sa mňa a dôveruj mi, lebo vládnem búrkam aj smrti. (Matúš 10:28) Ježiš vedel, že pred učeníkmi je ešte veľa nebezpečných „búrok“, ktoré ich môžu zabiť. Potrebujú vedieť, koho sa báť.

A taktiež my. Kým sa Ježiš vráti (maranatha!), každý z nás bude čeliť búrke, ktorá nás zabije. A naša prvotná reakcia môže byť podobná reakcii učeníkov na lodi: Ježiš, nestaráš sa, že hynieme? V tej chvíli potrebujeme vedieť, že sa stará a to intenzívne. On, ktorý plakal pri Lazarovom hrobe, bude plakať aj pri nás — a vzkriesi nás. Potrebujeme pamätať na to, že On vie, čo je smrť a bude s nami a pomôže nám povedať to, čo On povedal Otcovi, „Nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Matúš 26:39)

Dar lepšieho života

A tiež potrebujeme pamätať na Jakuba, ktorý čelil smrti, „neprijímajúc prepustenie, aby dosiahol lepší život“ (Židom 11:35). To je kľúč k pochopeniu Skutky 12:2 — Ježiš nechal Jakuba zomrieť, pretože mal pre neho lepší život. Jakub nebol opustený Ježišom. On bol v skutočnosti prvým z Dvanástich, ktorý zakúsil to, o čo sa Ježiš modlil v Jánovi 17:24. „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pre založením sveta.“ Petrovo vyslobodenie z väzenia bolo ohromujúce. Ale žil, aby zomrel v iný deň. Jakub zažil skutočné vyslobodenie: smrť bola pohltená Vzkriesením a Životom.

A toto je to, čo Ježiš túži dať aj nám. Preto pretrpel Otcov hnev na kríži, aby nás zachránil. Chcel nás vidieť tešiť sa a užívať si jeho slávu naveky.

Príde čas, keď Ježišova modlitba za nás, aby sme boli s Ním, prevládne nad našou modlitbou za dlhý pozemský život. A keď sa to stane, zažijeme život ďaleko lepší, bohatší, naplnenejší, čistejší a radostnejší, ktorý spôsobí, že sa sami budeme diviť, že sme boli takí neochotní opustiť svoj pozemský život.

Boh môže spôsobiť, že táto realita sa stane skutočnejšou pre nás všetkých.

By Jon Bloom © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

5/5 (4 hlasy)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.