Argument za nemých

Biblický pohľad na interrupciu.

Nikde v Biblii sa interrupcia vyslovene nespomína. Zdá sa, že toto ticho necháva priestor na to, aby mali kresťania na túto vec rozdielne názory, pričom môžu stále zostať verní Písmu.

V kresťanstve možno pozorovať dve zaujímavé zoskupenia názorov. Cirkvi a zbory, v ktorých je Biblia vnímaná ako neomylné slovo Božie, vnímajú interrupciu ako niečo nesprávne, ako prestúpenie Božieho zákona. Na druhej strane cirkvi, ktoré ponímajú Bibliu ako svedectvo omylných hriešnikov o Bohu, zastávajú názor, že tu ide viac o vec osobnej voľby ako o nejakú objektívne stanovenú morálku. Bude najlepšie túto problematiku uzavrieť tak, že biblické hodnoty (alebo prinajmenšom tie všeobecné, ktoré sú uznávané aj nekresťanmi) dávajú najavo svoj nesúhlas s interrupciou, zatiaľ čo zdieľanie opačných názorov je vnímané v rozpore s biblickou etikou. Nasledujúce riadky podporia tento záver podaním biblických dôkazov proti interrupcii.

Najprv sa trochu pozrieme na terminológiu. Tí, ktorí sa stavajú proti interrupcii, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-life (za život), vysvetľujúc, že im nejde o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, ale o právo nenarodeného na život. Tí, ktorí interrupciu obraňujú tvrdiac, že ju nemožno jednoznačne označiť za nemorálnu, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-choice (za slobodnú voľbu) zdôrazňujúc, že tu ide o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, či bude vo svojom tehotenstve pokračovať alebo sa rozhodne ho ukončiť. Tieto pojmy budeme používať, keďže takto sa sami predstavitelia jednotlivých skupín označujú.

Základný argument skupiny Za život

Podstata prítomnosti Biblie v celom kruhu nekonečných diskusií o interrupcii bude najlepšie pochopiteľná, ak ju dáme do súvisu so základným argumentom pro-life skupiny. Tento argument sa dá všelijako prezentovať. Tu vám ponúkame pravdepodobne najjednoduchšiu a najsilnejšiu formu vysvetlenia ich argumentov:

Premisa 1: Zámerné odobratie života nevinnému ľudskému tvorovi je vždy morálne nesprávne.
Premisa 2: Interrupcia je zámerné odobratie života nevinnému ľudskému tvorovi (okrem prípadu, keď smrť dieťaťa nie je žiadaná, ale vyžaduje si to záchrana matkinho života).

Záver: Interrupcia je morálne nesprávna (okrem vyššie popísaného prípadu).

Existujú iba dva spôsoby, ako vyvrátiť tento argument:
1. Odmietnuť tvrdenie prvej premisy protitvrdením, že vedomé zabíjanie nevinného tvora z určitých dôvodov nie je morálne nesprávne.
2. Poprieť druhú premisu a to buď:
a) tvrdením, že nenarodení ešte nie sú ľudskými tvormi
b) tvrdením, že nenarodení nie sú nevinní
c) tvrdením, že interrupcia nie je vedomé zabíjanie

Interrupcia a šieste prikázanie:

Pre kresťana je obsah prvej premisy pro-life argumentu jasne zhrnutý v šiestom prikázaní: „Nezabiješ!" (Exodus 20:13). Biblia nevyčleňuje špeciálne skupiny ľudských tvorov, ktorí nemajú byť zabití — toto prikázanie sa netrápi nad tým, aby vyratúvalo: „Nezabiješ ženy, nezabiješ farebných, starých, deti, zmrzačených, retarovaných, atď." Všetky tieto skupiny sú pokryté jedným všeobecným zákazom zabitia. Takisto nebolo potrebné, aby Biblia hovorila: „Nezabiješ nenarodeného." Alebo slovami Randyho Alcorna: „Všetko, čo bolo potrebné povedať, aby v tom bol príkaz ,Nezabiješ nenarodeného!´ obsiahnutý, je povedané v jednoduchom: ,Nezabiješ!' "

V biblickom ponímaní je vražda zakázaná, pretože človek bol stvorený na Boží obraz. Klasickým ilustrujúcim textom v tomto prípade je Genesis 9:6:

„Ak niekto prelieva ľudskú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží obraz."

Tieto verše sú v kontexte interrupcie nesmierne dôležité, pretože nám objasňujú niektoré dôležité body: Po prvé, každý človek bol stvorený na obraz Boží. Slovo preložené ako „človek", je v origináli „adam", čo znamená ľudský tvor alebo ľudstvo. Rovnaké slovo „adam" je použité v Genesis 1:26–27, kde sa píše, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, pričom pokračuje vymenovaním, že sú tým myslení tak muži, ako aj ženy. Takže, ak nenarodené deti sú ľudskými tvormi, ich zabíjanie je zakázané, pretože je to útok na Boží obraz.

Po druhé, zákaz vraždy neznamená, že nemôžeme zabíjať zvieratá. Priamo v texte Genesis 9 Boh dáva človeku právo zabíjať zvieratá a jesť ich mäso (v. 2 a 3). Zástanca pro-choice stanoviska, Stephen Asma, sa tu teda mýli, keď hovorí, že ak niekto neuznáva interrupciu z princípu posvätnosti života, neuvedomuje si, že z toho istého princípu, odteraz „hreší každý večer, keď požiera svoju posvätnú sviečkovicu". Nejde tu o každý život, ktorý pro-life skupina označuje ako posvätný, ale o každý ľudský život. Hebrejské slovo pre „zabiť" alebo „zavraždiť" v šiestom prikázaní râtsach nie je ani v jednom z asi 40 prípadov Starej zmluvy použité vo význame zabiť zviera, vždy sa spája s ľudským životom. To isté platí pre grécke slovo phoneuô, ktoré sa používa v Novej zmluve vždy, keď sa cituje šieste prikázanie. Oba jazyky — gréčtina aj hebrejčina — používali iné slovo, keď hovorili o zabití zvieraťa kvôli jedlu alebo obeti (v hebrejčine ide hlavne o slovo shâchat, v gréčtine o slovo thuô).

Po tretie, zákaz vraždy znamená tiež zákaz vraždy nevinných ľudských tvorov. Podľa Genesis 9:6 majú byť tí, ktorí iným vzali život, tiež sami zbavení života. Z toho vyplýva, že zákaz zabitia znamenal zákaz vziať život niekomu, kto nikomu inému predtým nevzal život alebo sa mu tým nevyhrážal. Nezakazuje zabitie v sebaobrane alebo použitie smrtiacej sily polície, vojakov či katov. Opäť je dobré zdôrazniť, že hebrejské râtsach či grécke phoneuô sa nepoužívajú v Biblii v kontexte zabíjania vo vojne. Takto si zástancovia pro-life stanoviska neprotirečia, keď majú výhrady voči interrupcii, ale schvaľujú trest smrti. Pro-life stanovisko netvrdí, že je nesprávne vôbec niekomu vziať život, ono tvrdí, že je nesprávne vziať ho nevinnému ľudskému tvorovi. Niektorí obhajcovia pro-life stanoviska však neschvaľujú trest smrti alebo boj vo vojne veriac, že toto stanovisko je viac v súlade s biblickou morálkou, no tí, ktorí takto vyhranený názor nemajú, sú tiež absolútne v súlade so svojou vierou.

Hoci sa kresťania nemusia zhodnúť na tom, či je morálne správne zabíjať vrahov, problematika zabíjania nevinných, ktorí nikomu neublížili, by mala byť mimo akejkoľvek kontroverzie a nezhôd. Toto je prvá premisa zástancov pro-life stanoviska.

Ak prvá premisa tohto stanoviska nemôže byť popretá, zostáva na vyvrátenie celého argumentu už len druhá, ktorá znie, že interrupcia je zámerné odobratie života nevinnému ľudskému tvorovi (okrem prípadu záchrany matky). Zástancovia názoru pro-choice si len málokedy dovolia tvrdiť, že nenarodené deti sú vinné alebo že interrupcia nie je vedomé zabitie nenarodeného dieťaťa. Z troch spôsobov, ako interrupciu obhájiť, im takto ostáva už len jedna možná cesta: dokázať, že nenarodené deti ešte nie sú ľudskými tvormi.

Nenarodení ako ľudskí tvorovia

Ako vyplýva už aj z názvu tejto state, základný pro-life argument hovorí v oboch premisách o ľudských tvoroch, nie o ľudských osobnostiach. Veľmi často sa v diskusiách o interrupcii rámcovo pohybujeme v termínoch osobnosti nenarodených. Obhajcovia práva na život tvrdia, že nenarodené deti sú ľudské osobnosti, zatiaľ čo obhajcovia práva slobodnej voľby oponujú, že interrupcia je akceptovateľná práve preto, že nimi nie sú.

Najväčším problémom toho, že pojem osobnosti sa stal rozhodujúcim v celom procese, je to, že súčasná spoločnosť ani nedisponuje jednoznačným konsenzom toho, čo osobnosť vlastne je. Niektorí definujú osobnosť pojmami ako sebauvedomenie, individualita, schopnosť racionálne myslieť, schopnosť robiť morálne rozhodnutia, atď. Ak definujeme osobnosť týmto spôsobom, prakticky to zaručí, že nenarodení nebudú môcť byť za osobnosti považovaní; avšak — dokázateľne sa do tejto kategórie nebudú môcť radiť ani napríklad šesťmesačné deti. Ďalší definujú pojem osobnosť ako vlastníctvo duše a ducha, ktoré sú odlišné, oddelené od tela. Problémom tejto definície ale je, že neexistuje spoločenská jednomyseľnosť v otázkach ako je existencia duše osamotenej od tela, dokým sa nestane jeho súčasťou v ľudskej bytosti.

Hoci majú kresťania pravdu v tom, že nenarodené dieťa by malo byť vnímané ako osobnosť od chvíle jeho počatia, je prezieravým riešením vyhnúť sa pojmu osobnosť a pracovať s jednoduchším a priamejším argumentom a to, že nenarodené dieťa by nemalo byť zabité, pretože je to ľudská bytosť. Napokon, ani Biblia nepoužíva slovo osobnosť v Genesis 1:26–27, či 9:6, a namiesto toho hovorí o ľudskej bytosti, „adamovi", stvorenom na Boží obraz a vlastniacom život, ktorý nemá byť porušený. Je teda zbytočné obraňovať ten či onen názor na to, čo je osobnosť alebo ako sa dá či nedá tento pojem aplikovať na nenarodené dieťa v hocakom štádiu jeho vývoja (napríklad citovaním Žalmu 139), aby sme dokázali, že zákon by mal nariaďovať ochranu života nenarodených. To, čo je nevyhnutné, je obrániť tvrdenie, že nenarodení sú ľudské bytosti.

V takto položenej otázke sa už obhajovanie stáva ľahkým — a práve preto tak veľa pro-choice odborníkov chce udržať diskusiu v rovine pojmov ako je osobnosť, o ktorých sa dá donekonečna špekulovať a pochybovať. Je vedecky nevyvrátiteľným faktom, že akt počatia (alebo, priamejšie, splodenia) je úplne prvým aktom v existencii ľudskej bytosti. To, čo existuje pred počatím, je len vajíčko matky a spermia otca. Keď je splodenie zavŕšené, vznikol úplne nový ľudský tvor, odlišný od matky aj od otca, vlastná, samostatná entita. Preto tvrdíme, že od momentu počatia existuje nový ľudský tvor, s potenciálom pre ďalší rast a plnú realizáciu.

Ak sú teda nenarodení ľudskými tvormi od chvíle počatia, z toho vyplýva, že ich zabitie pre akýkoľvek iný dôvod, než záchrana života niekoho iného (t.j. matkinho), je zakázané šiestym prikázaním. Je úplne zbytočné dokazovať, či nenarodení sú už osobnosti alebo nie, aby sme mohli ich život chrániť zákonom. Jediná dôležitá vec je fakt, že sú od samého začiatku ľudskými bytosťami. Nech tí, ktorí obraňujú interrupciu ako legálne právo, povedia, ak môžu (alebo ak sa odvážia), že je prípustné zabiť nevinného ľudského tvora. Iba málo z nich by to dokázalo — aspoň nie priamo a otvorene.

Argumenty v prospech pro-life stanoviska, ktoré tu boli prezentované, dovolili Písmu, aby samo definovalo, čo znamená vražda a z čoho vychádzajú kresťania, keď neschvaľujú ukončenie života nenarodeného dieťaťa v akomkoľvek štádiu vývoja. Tento argument je však použiteľný aj mimo kresťanského kontextu, keďže hlavnou premisou argumentov je jednoducho to, že zabíjanie nevinných ľudských bytostí je nesprávne a malo by byť zákonom zakázané. Nekresťania nemusia súhlasiť s myšlienkou, že sme všetci stvorení na Boží obraz, aby videli morálnu silu argumentov pro-life stanoviska. Stačí, ak budú súhlasiť, že nenarodení sú ľudskými bytosťami a že všetky nevinné ľudské bytosti by mali mať právo na zákonom chránený život.

Robert M. Bowman, Jr. © 2001.
Pôvodný článok nájdete na: www.reasons.org

Najprv sa trochu pozrieme na terminológiu. Tí, ktorí sa stavajú proti interrupcii, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-life (za život), vysvetľujúc, že im nejde o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, ale o právo nenarodeného na život. Tí, ktorí interrupciu obraňujú tvrdiac, že ju nemožno jednoznačne označiť za nemorálnu, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-choice (za slobodnú voľbu) zdôrazňujúc, že tu ide o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, či bude vo svojom tehotenstve pokračovať alebo sa rozhodne ho ukončiť. Tieto pojmy budeme používať, keďže takto sa sami predstavitelia jednotlivých skupín označujú.