Ako slúžiť svojmu pastorovi

Ako slúžiť svojmu pastorovi

Začnime úryvkom z Písma. V Rímskym 1:8–12 Pavol zboru hovorí:

„Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za všetkých vás, že sa o vašej viere hovorí po celom svete. Veď Boh, ktorému slúžim svojím duchom zvesťou evanjelia Jeho Syna, je mi svedkom, ako neprestajne spomínam na vás vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi konečne z vôle Božej nepodarilo prísť k vám. Lebo veľmi túžim vidieť vás, aby som vám na utvrdenie udelil nejaký duchovný dar, to jest: aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou, vašou i mojou.“

Chcel by som sa zaoberať našou zodpovednosťou slúžiť pastorovi (farárovi alebo inému duchovnému vodcovi). Už veľakrát sme počuli, že všetci kresťania sú služobníkmi (Efezským 4:12). Na biblických hodinách zdôrazňujeme, aké je potrebné navzájom sa za seba modliť a povzbudzovať sa vo viere, no myslím, že máme sklon zabúdať, že aj pastor je jedným z nás. Preto nám chcem pripomenúť, prečo by sme mali slúžiť svojmu pastorovi, ako to robiť lepšie, a v aké výsledky môžeme dúfať.

Najprv si povedzme, prečo mu máme slúžiť. Dôvodom je, že je tiež len človek a veriaci ako my. Musí odolávať pokušeniam ako ktokoľvek z nás. Viera preňho nie je automatická len preto, že je pastor. Milujúcim človekom plným nádeje sa nestáva o nič jednoduchšie ako my a nemá k dispozícii ani viac prostriedkov na duchovný boj. Je jedným z nás.

Okrem toho, výnimočná záťaž jeho povolania si vyžaduje, aby sme mu verne slúžili. Spomeňme, napríklad, bremeno administratívy a obrovské množstvo detailov, o ktoré sa niekto musí postarať. Väčšinu z nich si ani neuvedomujeme. Ďalej ide o zodpovednosť týždeň čo týždeň počúvať, čo Boh hovorí a  odovzdávať nám tieto odkazy. Nemyslite si, že pre pastora neexistuje nič jednoduchšie. Aby boli kázne stále naozaj biblické, vyžaduje si to veľa namáhavej práce. Pri ich príprave, keď to jednoducho nejde, preleje v pracovni mnoho sĺz. Keď sa my ocitneme na duchovnej púšti, nemusíme prísť na bohoslužby alebo prídeme, aby sme našli obnovenie, ale kam môže ísť pastor?

Ďalšou záťažou je túžba, aby sa jeho ľudia viac podobali na Ježiša a boli svetlom sveta. Galatským Pavol hovorí (4:19): „Deti moje, pre ktoré znovu trpím pôrodné bolesti, dokiaľ Kristus nebude sformovaný vo vás!“ Nič na pastora tak nedolieha, ako keď jeho ľud nerastie vo viere, láske a spravodlivosti.

K tlakom, ktoré pastor prežíva, by sme mohli ešte všeličo pridať, teraz sa však zamyslime, ako mu môžeme poslúžiť.

Najlepším spôsobom, ako niesť bremeno pastora, je byť kresťanom. V liste Filipským 2:2–3 Pavol hovorí: „Naplňte moju radosť: zmýšľajte rovnako, majte rovnakú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ, nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnejších než seba.“ Inými slovami, nič pastora neobčerství tak, ako pokorné, milujúce spoločenstvo, napodobňujúce Krista. Zboru Rímskym Pavol hovorí: „Veľmi túžim vidieť vás… aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou,“ (1:11–12) Naša viera je pre pastora zdrojom veľkého povzbudenia. Tak buďme veriaci ľudia!

Mám pre vás aj tri konkrétne návrhy, čo môžeme urobiť pre to, aby sme podporili svojho pastora a ešte viac rozmnožili ovocie jeho služby.

1. Modlite sa zaňho každý deň. Napíšte si to, aby ste nezabudli. Nestačí len povedať: „Bože, požehnaj nášho pastora.“ Buďte konkrétni. Modlite sa za jeho zdravie, kázne, rodinu, návštevy u ľudí, za jeho nedostatky a slabosti. Keď sa modlíte, vcíťte sa do jeho situácie.

2. Po druhé, ak to aj nemáte vo zvyku, povedzte mu pár povzbudivých slov. Nechajte mu milý odkaz, z času na čas mu napíšte list alebo mu zavolajte. Zoberte ho bokom, pozrite mu priamo do očí a povedzte: „Cením si vašu prácu a modlím sa za vás každý deň.“ Neuspokojte sa s frázami pri vychádzaní z kostola po nedeľných bohoslužbách.

3. Po tretie, s odpúšťajúcim postojom ho napomínajte. V živote som sa nestretol s nikým, kto by bol úplne spokojný so svojím pastorom. Dôvod je jednoduchý — každý človek je nedokonalý. Niektorí ľudia si to neuvedomujú. Striedajú zbor za zborom a hľadajú bezchybného pastora. Skúšajú márne. Oveľa požehnanejšie je nájsť zbor, v ktorom sa cítime doma a prijať ako svoju celoživotnú zodpovednosť, že budeme pastorovi pomáhať rásť. Každý by na svojom duchovnom vodcovi rád niečo zmenil, ale koľkí sme sa zaviazali, že sa za to budeme naozaj modliť? A koľkí sme si s ním sadli a s pokorným a odpúšťajúcim srdcom ho vyzvali k zmene? Ak ho máme radi, mali by sme to urobiť. Rozhovor s ním nie je vôbec taký hrôzostrašný.

To je iba zopár spôsobov, ako slúžiť svojmu pastorovi. Môžete vymyslieť aj ďalšie.

Moja posledná otázka znie: V aké výsledky tejto služby môžeme dúfať? Len v krátkosti poviem, že smieme dúfať, že náš pastor bude občerstvený, posilnený a plný nádeje. Keď mu budeme slúžiť, vráti sa nám to ako bumerang. Ľudia budú vzpružení a povzbudení. A svet spozná, že Kristus je skutočný a koná medzi nami.